jasmina stauder

Spisovateľka, novinárka, odbojárka a aktivistka. Počas 2. sv. vojny bola jednou z kľúčových osobností protinacistického odboja.

Detstvo späté s umením

Zofia Kossak-Szczucka pochádzala z umeleckej rodiny. Jej strýko a starý otec patrili medzi známych poľských maliarov, sesternice sa zas preslávili písaním. K umeniu mala blízko už od mala, aj preto viedli jej prvé kroky na umeleckú školu. Vyštudovala maľbu na Škole výtvarných umení vo Varšave a neskôr kresbu v Ženeve. Práve v tomto období napísala jednu zo svojich krátkych poviedok Wieś i dwór (v origináli).

Za prvého manžela, Stefana Szczuckého, sa vydala v roku 1915. Ich manželstvo trvalo osem rokov. Stefan zomrel v Ľvove a Zofia sa aj s dvoma synmi presťahovala späť k rodičom. Práve z tohto obdobia pochádza jej literárny debut Pożoga. Ide o písomné spomienky na krvavé demonštrácie roľníkov. Tri roky po smrti prvého manžela sa opäť vydala. Tentoraz za dôstojníka poľskej armády Zygmunta Szatkowského.

Pomoc Židom

S menom Zofia Kossak-Szczucka sa spája nielen najznámejšia organizácia, ktorá pomáhala Židom počas 2. sv. vojny, Żegota, ale aj dve ďalšie, ktoré jej predchádzali. Kossak-Szczucka, ktorá pôsobila v protinacistickom odboji, založila katolícku odbojovú organizáciu Front Odrodzenia Polski (Hnutie za obrodu Poľska).

Spoločne s Wandou Krahelskou následne založili Provizórnu radu pomoci Židom – akéhosi predchodcu Żegoty. Kossak-Szczucka bola považovaná za kľúčovú osobu a jej energické správanie a publikačná činnosť vo veľkej miere prispeli k zjednoteniu demokratického odboja Żegoty (napísala „Protest“, v ktorom aktívne vyzvala katolíkov, aby protestovali proti vyhladzovaniu Židov). A hoci v samotnej Żegote pôsobila veľmi krátko, pre odlišné predstavy o fungovaní sa dostávala do neustálych konfliktov so židovskou časťou, nakoniec ju opustila a v rámci katolíckej organizácie Spoleczna Organizacja Samopomocy (SOS, teda Občianska organizácia svojpomoci) bola spojkou medzi Żegotou a kláštormi či sirotincami, ktoré židovské deti ukrývali.

V roku 1943 ju zatkli gestapáci. Prešla koncentračným táborom Auschwitz-Bierkenau. Z tohto obdobia pochádza dielo Z otchłani (v origináli), kde opísala svoje hrôzostrašné skúsenosti. Napriek tomu by sme mohli povedať, že mala obrovské šťastie. Nacisti nezistili jej pravú totožnosť. A hoci bola odsúdená na smrť, aj pred týmto rozsudkom sa jej podarilo ujsť. Pomohol jej poľský odboj. A v roku 1944 sa hrdo zúčastnila na Varšavskom povstaní.

Zdroj: Free from Google

Spravodlivou až po smrti

Po vojne emigrovala do Spojeného kráľovstva a stala sa členkou Poľského Červeného kríža. Rozhodla sa do Poľska už nevrátiť, chcela sa vyhnúť prenasledovaniu komunistami. Návrat uskutočnila až o niekoľko rokov neskôr, roku 1957, po smrti Stalina. Jej diela sa však stali predmetom ostrej kritiky komunizmu a nesmeli vychádzať. Uznania sa nedočkala – zomrela v Bielsku-Bialej v roku 1968. Titul Spravodlivý medzi národmi jej bol udelený posmrtne v roku 1982.