Zdroj: Free from Google
Viac ako tristo Židov našlo úkryt vo Varšavskej zoologickej záhrade.
Ján Żabiński sa narodil vo Varšave v roku 1897. K láske k zvieratám ho od útleho detstva viedla matka. Aj preto voľba štúdia zoológie a následne aj povolania nebola veľkým prekvapením. S Antoninou Erdemanovou (svojou budúcou manželkou) sa stretol na Varšavskej univerzite, kde v tom čase pracoval a krátko na to sa vzali. V roku 1929 sa Jan Żabiński stal riaditeľom Varšavskej zoologickej záhrady.
Zdroj: Free from Google
V septembri 1939 zoologická záhrada, ktorá sa nachádzala v blízkosti jednej z batérií protilietadlového delostrelectva na ochranu Varšavy, bola zbombardovaná. Mnoho zvierat vtedy zahynulo alebo utieklo. Niektoré z dravcov zastrelili v obave pred nebezpečenstvom, ktoré mohli predstavovať pre obyvateľov mesta. Ďalšie zvieratá hitlerovskí vojaci previezli do iných záhrad (o. i. v Berlíne, Hannoveri a vo Viedni). Spustošené priestory zoologickej záhrady využívali Jan Żabiński spolu s manželkou Antoninou na skrývanie Židov prepašovaných z varšavského geta. Jan Żabiński bol vojakom v konšpiračnej Armie Krajowej, vo vojenskej službe dosiahol stupeň poručíka. Stál na čele čaty vo Varšavskom povstaní, bol ťažko ranený a dostal sa do zajatia v Nemecku. Na konci roka 1945 sa vrátil do Poľska a začal sa venovať vedeckej a osvetovej práci, najmä v Poľskom rozhlase. Zomrel vo Varšave v roku 1974.
Úkryt v zoo
V čase nemeckej okupácie a zriadenia varšavského geta Żabinski so synom bývali na území zoo. Počas vojny sa angažovali v konšpirácii a nadviazali spoluprácu so Żegotou (tajnou organizáciou, ktorá pomáhala zachraňovať Židov). V opustených pavilónoch a aj vo vile skrývali ľudí, zbrane a muníciu. Keď sa situácia vyhrotila a Nemci vstupovali do domu, hrozilo, že odhalia Židov, vtedy si Antonina sadla za klavír a hrala obľúbenú melódiu. Bola to ária z Offenbachovej operety Krásna Helena. To znamenalo, že je potrebné opustiť dom cez tunel, ktorý sa nachádzal v pivnici. Tam mali skrývajúci sa Židia čakať tak dlho, až kým nezačujú Chopina. Jeho skladba mala znamenať, že situácia sa vracia do normy. Azyl, prístav, archa – takto označovali Varšavskú zoo tí, ktorí tam vďaka pomoci manželov Żabińských prežili druhú svetovú vojnu.
Żabiński využíval možnosť navštíviť varšavské geto pod zámienkou, že hľadá odpad na kŕmenie prasiat, ktoré vtedy choval na území záhrady. Židom v gete sa snažil pomôcť únikom, úkrytom, novými dokumentmi a identitou. V priebehu troch rokov prešli cez zoo stovky utečencov. Život tak zachránili aj sochárke Magdaléne Grossovej s manželom, spisovateľke Rachel Auerbachovej či profesorovi Ludwikovi Hirszfeldovi s rodinou.
Zdroj: Free from Google
Za túto činnosť vyznamenal Dr. Żabińského spolu s manželkou izraelský pamätník Jad vašem titulom Spravodlivý medzi národmi, ktorý im udelil v roku 1965.
Svedectvo z denníkov Antoniny Żabinskej
„Hukot lietadiel. Desiatok, možno stoviek, sa podobal vzdialenému burácaniu príboja, ale nie počas pekného dňa, ale za búrky, keď sa vlny hromovo trieštia o pobrežie,“ napísala Antonina Żabiński do svojho denníka, ktorý sa stal autentickým a cenným dokumentom. Opísala v ňom život, hrôzy, ale aj každodenné radosti pod strieškou smútku, ktoré zažívali počas vojny. Jej denníky boli niekoľkokrát literárne vydané a sfilmované. Ich príbeh sa stal aj predlohou pre film Úkryt v zoo režisérky Niki Caro, ktorý sa v kinách na celom svete objavil v roku 2017.